Základy a zemný register – druhý pokus... | ENERGETICKY PASÍVNY DOM

Základy a zemný register – druhý pokus...

13. dubna 2009 v 23:00 | Jarka | Stavba

06.07.2008

... a úspešný! Bagrík to mal za dve hodinky hotové.

Potom prišiel na rad zemný register; vlastne základový . Neleží úplne na dne - betón musí prísť aj podeň, aby rúra nebola zaťažená hmotnosťou základov.

Trasu zemného výmenníka tepla (ZVT) sme zvolili podľa týchto kritérií:

- čo najväčšia dĺžka (aspoň 30 metrov),

- nasávanie na východnej strane domu, kde snáď nebude toľko cítiť "vôňu" z okolitých komínov,

- využiť stabilnú teplotu pod nosnou priečkou (predpokladám, že tam teplota v zime neklesne pod +5°C a v lete nevystúpi nad +15°C),

- vyústenie do obvodovej steny čiže do izolácie, aby sme rúru nemuseli extra izolovať.

Výsledkom je dvojramenný register; každá vetva meria cca 14 metrov, ich spoločná trasa má asi 3,5 metra. Celková dĺžka je teda 31,5 metra. Použili sme rúry s priemerom 160 mm. Výmenník je vyspádovaný - asi 2% smerom k bodu nasávania (v dolnej časti nákresu), kde je umiestená tvarovka na odtok kondenzátu. Kondenzát bude vznikať v hojnom množstve v lete, keď sa horúci vzduch s väčším obsahom vody v ZVT ochladí a už nebude schopný udržať v sebe dovtedajšie množstvo vodnej pary - tá skondenzuje. Pod nosnou priečkou sa obe ramená spájajú do jednej rúry tiež s priemerom 160 mm. V tomto mieste je vložené čidlo na meranie teploty - sme veľmi zvedaví na výsledok v najväčších horúčavách i v strašných mrazoch (ak ešte niekedy budú ). Od tejto časti registra si sľubujeme pre ohrev/chladenie vzduchu najviac, keďže celková hĺbka ZVT je malá. Ďalej rúra pokračuje pod betónovou platňou do základového pásu a hneď nahor do izolačnej steny (v hornej časti nákresu).

Pohľad na register - hore bude nasávanie, vidno aj odtokovú rúru:

Všetko sa dôkladne obetónuje a nechá trochu zatvrdnúť, aby rúra nevyplávala, keď domiešavač na druhý deň naleje betón...

Stret ramien v základe pod nosnou priečkou.

A tu je vyústenie do obvodového pásu:

Určite nakuknite:

Využití zemních výměníků tepla ve spojení se zařízením pro bytové větrání a rekuperaci tepla

a jedna staršia práca:

Mikrobiálny výskum nasávacích zemných registrov

Pôvodné komentáre:

Zemný register (Lubo - Mail - WWW)
Zdravím stavebníci
Tiež sa chystám z jara stavat NED až PD. Zaujal ma váš ZR. Ja som o nom povodne tiež uvažoval, ale potom som ho na základe pomeru cena/výkon zavrhol. Ovšem toto vaše riešenie je iba cena KG potrubia. Velmi zaujimavé. Neviete o niekom kto to takto už používa. Velmi by my zujímali nejaké praktické skůsenosti.
Zdraví Luboš

Re: Zemný register (Jarka - Mail - WWW)
Ahoj Lubo,
v prvom rade ďakujeme za podporu.
Statik nemal žiadne pripomienky. Je treba dodržať, aby rúra bola v betóne obalená - cca 15 cm pod ňou a taktiež sa nesmie stať, že by bola úplne na kraji výkopu. V takomto prevedení ju základy nebudú zaťažovať.
Cena nášho ZR je 11-12 000 Sk, postriebrený Rehau vychádza tuším 40 000.
Jediný, koho poznáme, je práve p. Svoboda. On totiž pred pár rokmi postavil murovaný takmer pasívny dom (17-20 kWh/(m2K) ) a tam má takýto ZR - funguje v pohode. Rozdiel je v rúrach - vtedy použil žlté korugované. Bez tohto jeho pionierskeho činu - neviem, či by sme mali odvahu...
Otvorte na novej karte:
http://www.veronica.cz...ni_dum.pdf
a
http://www.iepd.sk...exkurziacz.pdf

Držíme palce!
Jarka a Pali

Komentáře

vlado | 14. listopadu 2010 v 21:38 | Reagovat

Ahoj, zaujímavé dokumentovanie stavby domu moja úcta, ako máš doriešené v zimnom období podmŕzanie základu vháňaním chladného vzduchu do základovej škáry. Tiež ma zaujíma účinnosť systému keď register bude v relatívne suchom prostredí. Chýba mi tam vlhkosť pre akú takú účinnosť. Ahoj Vlado

Jarka | Web | 14. listopadu 2010 v 21:58 | Reagovat

[1]: Toto som nedávala nikomu počítať. Vychádzam z 6-ročného fungovania základového registra v Brne Žebětíne a 1,5-r. v Popiciach http://amper.ped.muni.cz/~svobodak/projekty.html . Ako v zime, tak v lete.

Protimrazovú funkciu to splní. Čo sa týka ochladzovania spodku základových pásov, dôležité je, že nebudeme hnať veľké objemy vzduchu a hlavne nie neustále. Pán Svoboda, ktorý to má na svedomí a ktorého za to už v diskusnom fóre pranierovali, robil s docentom z architektúry nejaké simulácie, čo sa deje s teplotou betónu - vyšli uspokojivé výsledky. Žiaľ, nevidela som, len mi hovoril, že tepelná kapacita betónu a okolitej zeminy cca 90 cm pod povrchom to utiahne. Na teplotu priamo pod domom, pod podkladným betónom to nemá vplyv.

Ešte dodám, že v našom prípade ide o dom, ktorý takmer nemá tepelný most stena-základy.

V lete vzduch vychádza z registra (moja skúsenosť z Popíc) citeľne chladnejší, keď priložíte ruku k výustke. Tých 20°C to môže mať - súdim aj podľa teploty zeminy pod domom, ktorú meriame. Ale nemerala som pri výustke. Vzt. jednotka nastavená na minimum, t.j. možno nejakých 80 m3 - celý dom. Čiže prietok je malý, v ZR sa vzduch stíha ochladiť. Avšak zároveň je to malý prietok na to, aby dokázal ten vzduch z domu odniesť veľké množstvo tepla. Popický dom mával v horúčavách teploty 27°C, ale podotýkam, že majú veľké západné okná a taktiež v kuchyni mali otvorené okno na vetračku (neviem prečo, všimla som si to počas návštevy; toto my robiť nebudeme!). Po namontovaní vonkajších žalúzií od Z sa situácia citeľne zlepšila - postreh majiteľa.
Fakt, že sa do domu nepúšťa vzduch 35°C napomáha nezvyšovaniu interiérovej teploty. Avšak iba ako doplnok správneho návrhu domu voči svet. stranám a tienenia /clonenia okien. Ten ZR nie je spasiteľom blbo navrhnutých domov.

Coach Poppy | E-mail | Web | 11. června 2011 v 2:58 | Reagovat

Thank you for the information ..well appreciated!

Peter | E-mail | 22. září 2011 v 10:48 | Reagovat

Ahoj, ked na to tak pozeram, nemate ten odtok kondenzatu na opacnej strane? Ak tomu dobre chapem, tak nasavanie spolu s odtokom mate polozene najnizsie a vyust ZVT do obvodovej steny zase najvyssie. Nebude sa prave v najvyssom bode v lete tvorit kondenz, kedze je to na konci ZVT a az tam sa teply vonkajsi vzduch dokonale ochladi? Tym padom by musel vzniknuty kondenz prejst celu trasu ZVT aby mohol odtiect. Nie je lepsie spravit vyust ZVT najnizsie spolu s odtokom aby kondenz presiel co najmensiu trasu a nezamocil tak celu ruru?

Jarka | Web | 22. září 2011 v 11:15 | Reagovat

[4]: Nad týmto som rozmýšľala dlho. Nikde som nenašla informáciu o tom, v ktorej časti ZR sa mení teplota vzduchu najviac = dochádza k najväčšej kondenzácii. Súhlasím s Vašou výčitkou. Ale zas môžeme na to pozerať aj tak, že horúci vzduch dostane najväčší teplotný šok v prvej časti ZR... Ak bolo medzičasom niečo k tomuto publikované, sem s tým! Nech sa ostatní poučia, ako to spraviť lepšie.

Peter | E-mail | 22. září 2011 v 12:55 | Reagovat

Ja som len vychadzal z clanku, na ktory ste tu uviedli link. Na tych nakresoch maju odvod kondenzu vzdy v casti najblizsie k rekuperacnej jednotke, pripadne v strede ZVT.
Tak ci tak, bol by som rad, keby ste sa podelili so skusenostami, isto Vam to uz dlho funguje. Takze ci ste s tym zasobnikom mali nejake problemy, resp. ako dobre funguje atd.
A urcite vela ludi aj zaujima celkova funkcnost Vaseho domceka. Ja som vo faze rozhodovania, z coho postavit a pravdu povediac sa v takychto domcekoch bojim odhlucnenia jednotlivych izieb. Jednak z pohladu izba izba, alebo izba exterier. Budem rad za akekolvek postrehy, pripadne co by Ste spravili inak ak by Ste stavali znovu. ;-)

Jarka | Web | 22. září 2011 v 20:04 | Reagovat

[6]: Ešte nebývame, takže vlastná skúsenosť nie je. Treba kontaktovať p. Svobodu- ZR v rovnakom prevedení dobre funguje niekoľko rokov v NED Žebětín a EPD Popice.

Odtok kondenzátu je riešený aj pod nasávacou šachtou, napr. EPD Rychnov. Pre nepodpivničené domy je to asi najjednoduchšie riešenie.