Dýchanie stien

16. května 2009 v 23:10 | Jarka |  Teória
Tento článok som poskladala zo svojej korešpondencie a diskusných príspevkov. Je reakciou na hlášky typu "dom musí dýchať" a "zadusíte steny"...

Paro(ne)priepustnosť je jedna z vlastností stavebných materiálov.

Medzi paropriepustné patria napr. tehly, pórobetón, betón, drevo, miner. a sklená vlna, celulózové a drevovláknité izolácie, ovčia vlna, polyuretánová pena - PUR, paropriepustná fólia...
Paronepriepustným materiálom je sklo, polystyrén, parozábranná fólia, ...

Pod ľudovou vetičkou, že "stavba musí dýchať", sa rozumie, že plášť domu musí prepúšťať vodnú paru z interiéru von. Môže i nemusí, a dokonca je lepšie, ak vodnú paru, ktorá v domácnosti vzniká dýchaním, varením, sprchovaním, praním... odvádzame vetraním a nespoliehame sa na to, že sa "vpije" do stien a prejde cez ne.

Ide totiž o ROSNÝ BOD - teplotu, pri ktorej sa vodná para mení na vodu, okolo 12-13°C. Pri navrhovaní skladby obvodovej steny treba docieliť, aby jeho poloha bola aj pri veľkých mrazoch v izolácii.

Keď si zadáte vrstvy obvodovej steny do tabuľky http://www.tzb-info.cz/t.py?t=16&i=68&h=38&obor=9, v pravom stĺpci tabuľky sa ukážu teploty na rozhraniach vrstiev. Pri zatepľovaní je nutné držať murivo v teple - nad rosným bodom.

Keď zadáte tehlu typu term hr. 38 cm (vyberte v zozname po kliknutí na ikonku) a ako druhú vrstvu EPS (PPS) hr. 5 cm, pri vonkajšej teplote -12°C bude na rozhraní vrstiev okolo -1°C, pri -20°C (teplotu zadávate vpravo dole) -6°C. Od používania domu = od vetrania závisí, koľko vodnej pary bude v murive obsiahnutej, aby v ňom mohla kondenzovať a následne zamŕzať.

Len tak pre srandu - ale mnohí to tak robia: skúste zadať Ytong 37,5 cm + PPS 5 cm: pri -12°C je na rozhraní -3°C tzn. že v Ytongu mrzne. Pri -20°C je na rozhraní -9°C.

Mokrý pórobetón menej izoluje = vyhodené peniaze.

Dom sa dá postaviť ako paropriepustný (= difúzne otvorený) alebo paronepriepustný (taký budeme mať my). Obe alternatívy majú svoje riziká, ktoré treba na 100% zvládnuť.

Do prvej skupiny patria stavby z murovacích materiálov, prípadne ešte zateplené minerálnou vlnou, alebo difúzne otvorené drevostavby. Tu je treba mať na pamäti, že niekde v murive sa v zime nachádza rosný bod, kedy vodná para, v ňom obsiahnutá, sa mení na vodu a murivo je v tom mieste mokré. Následkom toho je, že murivo stráca izolačné vlastnosti, keď ich najviac potrebujeme. Preto skutočné R pórobetónu či tehly je o niečo horšie než deklarované. Tomu možno predísť zateplením, ale pozor: len dostatočne hrubým zateplením 20-30 cm, na tenšie murivo, ako je bežné: 25-30 cm. Výsledkom toho je, že rosný bod aj pri veľkých mrazoch nie je v murive, ale vo vlne.

Do druhej skupiny patria bežné montované drevostavby alebo murované domy zateplené polystyrénom (EPS). U drevostavieb si treba dať pozor, aby sa vodná para vôbec do konštrukcie nedostala, preto sa z interiéru používa paronepriepustná fólia. To isté platí aj pre podkrovia (aj u murovaných domov).
Murované domy zateplené polystyrénom: tu platí tiež zásada tenšej tehly/ytongu a hrubej izolácie. Takisto sa musí docieliť, aby rosný bod bol v izolácii. Murivu nevadí, ak je v ňom obsiahnutá vodná para; neplechu v ňom tá para robí, až keď sa mení na vodu...

Z hľadiska investícií, úspor pri prevádzke i z hľadiska rosného bodu je vždy lepšie dať tenké murivo a naň hrubú izoláciu. Potom vlastne už paro(ne)priepustnosť nehrá rolu.

Snáď ešte jeden pohľad: pri difúzne otvorených obvodových konštrukciách musíme odvetrať výmenou vzduchu asi 95% vzniknutej vlhkosti (5% prejde cez steny); pri difúzne uzavretých konštrukciách celých 100%. Na nutnosti vetrať sa prakticky nič nezmení.

Záver: ak zatepliť, tak poriadne. Murivo hrubé iba toľko, aby dom nespadol. Dôvody: cena, rosný bod, úspory vďaka kratšiemu vykurovaciemu obdobiu a zároveň nižšiemu výkonu.


Ďakujem Jiřímu Svobodovi za konzultácie.

 


Komentáře

1 Martin Martin | Web | 17. května 2009 v 13:23 | Reagovat

Díky, perfektně napsáno. Sám jsem už na mantry "zděný dům dýchá" a "stěny musí dýchat" alergický a z vlastní zkušenosti vím, že zděný dům s těsnými okny umí taky pěkně plesnivět v interiéru, když jeho RB je zrovna na vnitřní straně stěny.

2 helygon helygon | E-mail | 20. května 2009 v 10:31 | Reagovat

perfektne rozpisane aby to pochopil aj uplny analfabet,uplne perfektne!!!!!!!! :-)  :-P  :-D  ;-)

3 Rycht21 Rycht21 | 29. května 2009 v 2:20 | Reagovat

Uvažujem tiež o stavbe len ma trápi energetická bilancia. Všetky výpočty uvažujú iba o úsporách na kúrení. Bilancia je však aj prevádzka domu. Ak musím 100 % vzduchu točiť cez rekuperátor 24 hodín denne a ešte primiešavať čerstvý vzduch je tvrdenie o efektívnosti na vážkach. S takou bilanciou som sa nikde nestretol.A že to nebude len tak,, potvrdzujú opatrné informácie z prevádzky hotových domov, , že v lete sa radšej vetrá, čo má samozrejme úžasý vplyv na ekonomiku prevádzky. Uvádzaný údaj prestupu vzduchu v objeme 5% cez steny sa mi zdá malý. Ak zoberieme tabuľkové hodnoty tlaku vodnej pary, diferenčných tlakov vzduchu atď a plochy stien tak údaj 5% sa môže považovať za pravdivý iba ak sú steny natreté poriadnými latexovými farbami.   A absolútne nikde sa nerieši harmonizácia prostredia v nadväznosti na  použitie netradičných materiálov v interieri. A vypary z použitých moridiel, ktoré idú iba špeciálne filtrovať, náklady na filtre sú tiež súčasťou prevádzkových nákladov.  atd atd.
V rámci objektivity by som uvátal zverejniť prevádzkové náklady  domu a tak porovnávať efektivitu EPD s klasickými stavbami.

Lebo keď si kupujem npr. auto, tak posudzujem či za výmenu  npr. chladiča dám za nový 2500 Sk alebo 60 000 Sk, alebo použitý za 10000 SK (miesto tých 60000.

Bývať niekde treba. Nie som proti týmto domom.  Pravidlo  marketingu je, že sa masírujú mozgy iba po A. Na podmienky B a C musíme prísť sami. Preto tento príspevok.

4 Martin Martin | Web | 29. května 2009 v 13:56 | Reagovat

1) Rekuperátor neběží 24 hodin deně. Náš systém (Duplex - Atrea) si podle zvoleného režimu a nastavení větrá třeba 5 min každou půlhodinu ale dá se to nastavit a vyladit všelijak.
2) V létě si samozřejmě okna otevíráme, protože v létě rekuperace neběží (to je snad úplně jasné, v Duplexu je nastaven bypas) a ekonomiku řešit nemusíte. Klidně se ten Duplex dá vypnout, pokud tedy nechcete chladit zemním registrem. Na druhou stranu v zimě jsme okno nemuseli otevřít ani jednou a vzduch uvnitř byl furt dobrý i když sušší než by mělo být (kolem 32%, známá nevýhoda VZT systémů). Přemýšlím o dovybavení Duplexu zvlhčovačem vzduchu. S letním režimem se teprve seznamujeme a ještě to musíme doladit, potvrdil se ale náš předpoklad, že dřevostavbu lze před spaním díky nižší akumulaci vychladit mnohem rychleji než jsme byli zvyklí ze zděných domů/bytů.
3) V našem předchozím zděném bytovém domě s těsnými okny jsem někdy měl pocit, že prostup přes stěny není 5 ale NULA %.
4) Náklady na filtry nejsou nijak vysoké, většinou je stačí propláchnou nebo proprat a jede se dál, případná výměna není nic drastického.

5 Rycht21 Rycht21 | 30. května 2009 v 18:39 | Reagovat

Každý dom je navrhnutý na nejaký režim, ak prejde rekonštrukciami, zmení sa v ňom spôsob života, vlhkostný režim atd je vysoká pravdepodobnosť, že pôvodný zámer nebude fungovať. Z vlastnej praxe v tehlovom dome tiež viem, že v závislosti na vlhkostnom režime stačí odsunúť kondenzačnú zónu o 1 cm a je to. Veľmi dobrým identifikátorom  režimu v dome je cvičený nos. Stačí týždeň vylúčiť používanie všetkých chemických  čistiacích prostriedkov a agresívnej kozmetiky v dome a po týždni vojsť do pár hodín zatvoreného domu s vedomím čo chcete zistiť. Ak máte ostrý čuch, je to nekopromisný ukazovateľ. Môže zásadne zmeniť názor na vec, hlavne keď si uvedomíme, načo slúži chémia.   V utesnenom  dome by to malo byť ešte výraznejšie.

Bilancia investície a prevádzky sú dôležité činitele vnútornej spokojnosti nad vykonaným dielom. Zvlášť pri takých výnimočných domoch. Ja by som chcel vedieť, či som realizáciou dosiahol aspoň projektované parametre.

Prešiel som si opäť niektoré fóra a reklamy, vždy je to iba o potrebe energie na vykurovanie. Nikdy nie je zverejnená celá bilancia. Prečo?

Ak chcem postaviť EPD mať starosti s netradičným spôsobom výstavby, obyčajne za vyššiu cenu ako klasický dom, potom by som ako jeho majiteľ chcel vedieť, či propagovaných 15 kW je reálnych a či hlavný motív výstavby bol splnený.

Ten dom má láka. Rád by som niekde našiel kompletnú bilanciu prevádzky hotového domu. Stačí, že som otrokom reklamy v iných odvetviach.

Možno viem príliš veľa o prostredí bývania a neskorých bilanciách. Prax a čuch mi dávajú zapravdu. Preto to neberte ako vrt ale ako názor.

6 michal michal | 30. května 2009 v 19:40 | Reagovat

nemyslim si, ze do drevostavby je nutne davat parozabranu (z interierovej strany). Staviam dom, tento system som si vybral, lebo sa mi pacilo, ze tam nieje zaidan "folia" ziaden EPS. Vsetko na prirodnej baze. Drevo a drevovlaknite dosky. A preto si nemyslim, ze tam zacne plesniet, ci kondenzovat vodna para.

7 Jarka Jarka | Web | 7. června 2009 v 23:08 | Reagovat

[3]: Dobrý deň.

V prvom rade treba povedať, že riadené vetranie s rekuperáciou (ZR + rozvody v dome + rekuper. jedn.) je v porovnaní s "oknovým" vetraním pri dnešných cenách energií a cene riadeného vetrania nenávratná investícia. V našom lacnom prevedení takmer nenávratná.

Počas vykurovacieho obdobia sa vďaka systému riadeného vetrania s rekup. ušetrí cca 1500 kWh (4 osoby). Vynásobte si cenou 1 kWh a touto ročnou úsporou vydeľte investíciu do riad. vetrania...  O_O
V zime neplánujeme vetrať nonstop; iba vtedy a tam, kde práve budeme produkovať CO2 a paru, a na čo najmenší vzduchový výkon. V lete: cez deň cez ZR, v noci oknami. Veď načo zbytočne vyčerpávať ZR a žhaviť ventilátory, keď možno vetrať a chladiť "zadara"...
Teplo z ventilátora na vstupe prispieva k tepelným ziskom; žiaľ, aj v lete. Teplo z odťahového ventilátora ide preč vždy.

Pri predpokladanej polovičnej obsadenosti domu (t.j. 2 osoby) počas celého vykurovacieho obdobia treba vymieňať priemerne 60 m3/hod. To je 1440 m3/deň. Predpokladám, že vzt. jednotka bude mať priemerný vzduchový výkon 150 m3 (čiže pobeží cca 10 hodín denne) a ventilátory elektrický výkon spolu 140 W. Denne teda vzt. jednotka zožerie 1,4 kWh, za celé vykurovacie obdobie (v našom prípade 160 dní) 220 kWh. Avšak asi polovica tejto spotreby bude prispievať k tep. ziskom domu.
Treba ešte dodať, že vzt. jednotka bude bežať v lete počas horúčav a v čase tesne pred začatím a tesne po skončení vykurovacieho obdobia - v týchto prechodných obdobiach bude rekuperovaný vzduch príčinou, prečo sa ešte (už) nekúri.
Prosím Martina a tých, ktorí už riadené vetranie používajú, aby ma prípadne uzemnili. Ďakujem. :-)

Mnou uvádzaných 5% vlhkosti je naozaj údaj len od oka. Tlakom vodnej pary som sa zatiaľ moc nezaoberala. Týmto tvrdením som chcela podčiarknuť fakt, že TREBA VETRAŤ.

Aké netradičné materiály máte na mysli? Aké výpary moridiel? Špeciálne filtre na moridlá... neplánujeme mať doma lakovňu...  ;-)  Inak, teraz ležím v posteli, pri hlave mám stolík z drevotriesky, naokolo nábytok z drevotriesky... plnej formaldehydu... a mám pocit, že drevotriesku po rokoch rokúcich považujeme za "tradičný" materiál...
Aké výpary, používané v EPD, ste mali na mysli?

Áno, nasávam informácie typu A; na B a C sa pýtam a hľadám. Preto tento blog.
Ďakujem za Váš príspevok.
Jarka

8 Jarka Jarka | Web | 7. června 2009 v 23:51 | Reagovat

[5]:
Áno, najmä u pasívnych domov je navrhnutie na určitý režim markantné. Ak by si nový majiteľ povedal, že odmieta vetrať strojovo, ale uprednostní oknami, tak z pasívneho domu sa stane NED, MPT stúpne z cca 15 na asi 28 kWh/m2a.

Myslím, že ak dodržíte základné notoricky známe požiadavky na EPD a dáte si záležať na vyhotovení stavby, tá lákavá 15-ka je dosiahnuteľná. A svet sa nezrúti, ak namiesto vyrátaných 15 bude dom žrať 17, nie? Navyše - vo výpočtoch je nesmierne ťažké namodelovať spôsob života rodiny - čiže zisky od osôb a spotrebičov.

To je pravda, po dostavaní domu už málokto referuje o prevádzke domu. Je to trochu aj pochopiteľné - sme v diskusných fórach zhovorčiví, kým hľadáme odpovede a riešenia. Po rokoch užívania domu už málokto poskytne údaje o prevádzke. Či už zo zábudlivosti, alebo titulu súkromia, alebo sklamania...? Neviem. Ja túto ambíciu mám... Ak tak po pár rokoch neurobím, môžete ma nakopať tam, kde chrbát stráca svojej slušné pomenovanie.
:-D

9 dzairo dzairo | E-mail | Web | 22. června 2009 v 20:45 | Reagovat

Ahoj.
Pozeram ze napredujete skor ako ja.
No mam otazku ohladom zasobnika teplej uzitkovej vody.
Laka ma myslienka spravit vlastny netlakovany v zemi pred domom.
Dal by som nadrz na vodu (nejakych 5000litrov) do zeme a ako izolaciu by som pouzil ekostyrbeton (tak nejak sa to pise). Spravim nejake kalkulacie a este upresnim . Aky zasobnik budete mat vy??? preco obycajne rury?? v PL sa daju kupit hlinikove s izolaciou (ja nad tym uvazujem) .
PS: je to super. paci sa mi ako perfektne davate izolaciu. aj mna to coskoro caka.
stavaniu zdar

10 Jarka Jarka | Web | 22. června 2009 v 22:05 | Reagovat

[9]: Dzairo, ahoj.

Ohľadom Tvojho nápadu s podzemným zásobníkom TÚV - absolútne sa neviem vyjadriť. Investične to nebude lacný špás. Malo by to byť predradené nejakému vnútornému zásobníku TÚV? Predpokladám, že voda v podzemnom bude ohrievaná najmä solárom. V lete sa mi to zdá zbytočne veľké množstvo vody, no a v zime to bude asi dosť o stratách a solárom neohriateľné. Ale, ako vravíš, chce to prepočet.

My: zásobník 200 l elektrický, s tým, že v lete si prívodná voda urobí nadchádzku do vonkajšieho načierno natretého tlakového neizolovaného zásobníka, kde sa predohreje. V zime ohrev elekrinou, vonkajší sa odstaví.

Rozvody vzduchu po dome: KG rúry boli tu pod nosom, ľahko sa s nimi robí, komplet nás vyjdú okolo 8 tisíc Sk.

Izolovanie - na fotkách idylka... len keby to tak nepichalo  :-) ...

Jarka

11 kojak kojak | 13. prosince 2009 v 18:14 | Reagovat

[9]: (nejakych 5000litrov) do zeme
Je velmi malo. Pri kapacite vody 4150 to mas cca 1,15kWh v 1°C/1000 l. Na prakticke vyuzitie by si potreboval TC a ovela vacsi zasobnik.

Inak super stranka.

12 Jarka Jarka | Web | 13. prosince 2009 v 18:33 | Reagovat

[11]: Vďaka.

13 Milan Milan | E-mail | 14. ledna 2010 v 14:51 | Reagovat

Dnes jsem si poprvé (letmo) přečetl toto fórum a musím přidat i vlastní názor na všemožné úspory ve vytápění např. zateplováním, rekuperací atd. Dle mého je třeba vše řešit (a skoro každý to tak dělá) hlavně z ekonomického hlediska a tudíž neinvestovat veliké náklady pokud se mi nevrátí. Např. dát za zateplení fasády nebo vzduchotechniku 100 - 150 tis. a snížit tím tepelné ztráty objektu o 20-30% je holý nesmysl. Já osobně jsem dal tepelnému čerpadu - investice je stejná (pokud odečete to co by jste dali za kotel, komín, plynovou přípojku atd.) ale TČ má udávaný topný faktor 4,95 a i kdyby celková účinnost byla nižší např. 3 tak šetřím 300%. Tím pádem nemusím řešit nic, ale opravdu vůbec nic! Když spočítáte opravdu všechny náklady, které vložíte do topení, zateplení, vzdchotechniky atd. zjistíte že vždy zaplatíte víc než když by jste jen pořídili TČ. A díky němu máte navíc i levnou TUV, elektriku a to jsou další úspory.

14 Jarka Jarka | Web | 15. ledna 2010 v 20:28 | Reagovat

[13]: Milan, súhlasím s Vami, že treba brať do úvahy predovšetkým ekonomické hľadisko a jednoduchú matematiku. Nemôžeme však porovnávať 150.000 korún vrazených do vzduchotechniky a do zateplenia. Kým v prvom prípade ide o vždy nenávratnú investíciu (ktorej výhodami sú nie úspory, ale predovšetkým hygiena vnút. prostredia a komfort), u zateplenia je treba robiť všetko preto, aby sme ušetrili na vykurovaní čo najviac. Kľudne aj 80 % oproti pôvodnému stavu – vďaka väčšej hrúbke izolácie, než aká je bežná -  ak to dovoľujú podmienky opravovaného domu. U novostavieb nevidím dôvod, prečo nejsť do rovno do „lepšieho“ NED alebo EPD. Myslím, že investovať do pasívnych úsporných prvkov, ktoré vydržia min. 30 rokov, je rozumné a rentabilné.

Cenová politika dodávateľov elektriny v ČR a SR je odlišná, u nás nie je kúrenie elektrinou tak výhodné ako u Vás.

Je to od prípadu k prípadu, ja sa s Vami nechcem prieť: vždy treba brať do úvahy konkrétny dom, konkrétneho obyvateľa s jeho potrebami, dostupnosť IS... Zatiaľ mi vychádza, že je lepšie uprednostniť izolácie pred drahou úspornou technikou, pretože dobre izolovaný dom má aj iné výhody ako nízku spotrebu energie na vykurovanie, napr. teplotná stabilita pri výpadkoch.

Ďakujem za Váš cenný príspevok.
Jarka

15 PETER PETER | 20. dubna 2010 v 9:08 | Reagovat

Ahojky, chcem sa spytat, my sme s manzelkou zastancami nezateplovania. Mame obvodove mury ytong lambda 500 a rozmyslame po vsetkych precitanych diskusiach ci mame alebo nemame zateplit? a ak nie viete mi niekto vypocitat kde budem mat rosny bod? alebo ci zateplit len severnu stranu. Ale co je pre nas dom najlepsie ked mame polmetrove mury. Dakujem krasne. Peto z PP

16 Jarka Jarka | Web | 20. dubna 2010 v 9:24 | Reagovat

[15]: Ahoj,
Peter, už nezatepľujte. Museli by ste použiť strašne hrubú izoláciu, ťažko odhadnúť... kvôli rosnému bodu... možno 25 cm? Konkurencia múrom Spišského hradu, no... Investícia je to nenávratná, keďže Ytong Lambda 5OO bol drahý. Celkom dobre izoluje, takže dodatočná izolácia je nezmysel. Poriadnu izoláciu darujte stropu (40-60 cm), podlahe (20-25 cm), prípadne aj základom a nezabudnite na trojsklá.
Nech sa darí.

17 PETER PETER | 20. dubna 2010 v 9:49 | Reagovat

Dakujem za odpoved. No mali sme dobru zlavu na ytong lambda. Oproti 375 lambda 500 vychadzala na cely dom o 30 tis.SK drahsia  a oproti 300 cca. 47 tis. tak podla mna to az tak vela nie je. Tak zateplovat nebudeme,este porozmyslame severnu stranu. Okna budeme mat eurookna trojsklo. Zaklady ideme zateplovat 10cm,a zaklady mame od zeme 1 m. vysoke. podlahu a strop este nevieme. Dakujem krasne za odpoved. Pomohli ste mi.

18 Stanley Stanley | 25. dubna 2010 v 19:22 | Reagovat

Nečítal som všetko, ale dnes sa pasívne domy montujú ako vzduchotesné!
Na vetranie a dýchanie je rekuperácia

19 Jarka Jarka | Web | 25. dubna 2010 v 19:29 | Reagovat

[18]: Áno, aj sa vždy montovali vzduchotesné a s rekuperáciou - inak by z toho pasívne domy neboli.

20 Mato Mato | 31. srpna 2010 v 8:46 | Reagovat

ahojte! Chcem sa len spytat ci ste neuvazovali nad lokalnou rekuperaciou...

21 Jarka Jarka | Web | 31. srpna 2010 v 10:40 | Reagovat

[20]: Ahoj. Napadlo nás to, ale uvažovali sme o tom len veľmi teoreticky. Výhodu centrálnej so zemným registrom vidím v tom, že vzduch pekne pretečie celými miestnosťami, v lete vstupuje trochu chladnejší vzduch a v zime zase preohriaty - nehrozí namŕzanie výmenníka. Pozitívum je aj v distribúcii solárnych ziskov po dome, alebo od pečúcej rúry (v zime). Obávam sa, že cenovo by lokálne jednotky ani nemuseli vyjsť lacnejšie. Od začiatku sme vážne uvažovali o centralizovanom systéme.

22 Vita Vita | 29. června 2012 v 8:25 | Reagovat

Zdravím. Je to hezky napsáno, ale zastánci klasiky nepresvědčí nic. Na dřevostavbu jsme dávali EPS šedý 22cm a všichni co chodili říkali jen - to ti zhnije...to nebude dýchat a furt dokola stejné argumenty. Jsem jediný v mém okolí co nestaví z Porothermu ev. Heluzu :)
Moc se ale nedivím, protože stavební firmy vše tak fušujou, že ty domy opravdu budou mít problémy, jedinou cestou je svépomocí a pořádně.
Ještě dodatek Jarko, já bych zařadil PUR spíš mezi paronepropustné, jejich difuzní odpor je přeci minimálně na úrovni EPS, ne? Štve mě, že tento údaj standartně výrobci pěn neudávají, jen lambdu.

23 Jarka Jarka | E-mail | Web | 29. června 2012 v 15:56 | Reagovat

[22]: Dobrý deň, áno polyuretány sú rôzne. Tie mäkké, s malou objemovou hmotnosťou, majú bunečnú štruktúru otvorenú, takže sú paropriepustné, dokonca viac než napr. tehla alebo pórobetón. Ide najmä o tzv. chytré peny (Icynene http://www.chytraizolacia.sk/sk/technicke-parametre a podobne).
Montážne PUR peny tvoria taký "stred", čo sa prestupu pár týka. Prípadne ich radíme medzi tie mäkké, paropriepustné - záleží od objemovej hmotnosti. Preto sa pri montáži okien vyžaduje použitie parotesných pások na interiérovej strane.
Tie PUR peny, ktoré sú ťažšie a majú uzavreté bunečné steny, sú naozaj poriadne paronepriepustné, násobne viac než penový EPS. Napríklad http://panely.kingspan.sk/Izolacni-jadro-z-tuheho-uretanu-7997.html alebo Linitherm a pod.

Viac: http://www.pur.cz/userfiles/file/F%20Publicistika/STRECHY%20Polyuretanov%C3%A1%20p%C4%9Bna.pdf

24 patrik patrik | 3. července 2012 v 10:07 | Reagovat

ahojte.viem že vlhká minerálna vlna sa nesprava ako izolant. takže ked je hrúbka muriva 25cm a hrúbka izol.20cm. tak predpokladám že rosný bod je v izolácii kde sa para mení na vodu, takže izolant už nieje izolant?!

25 Jarka Jarka | E-mail | Web | 3. července 2012 v 10:32 | Reagovat

[24]: Dobrý deň, myslím, že tu zohráva úlohu fakt, že vlna je hydrofobizovaná, nenasiaknu vlákna vodou, čo je úplne iné než u murovacích materiálov.

Vaša skladba je bez rosného bodu, takže sa nemusíte báť. Len ju nezabite nevhodnou omietkou.

26 Jarka Jarka | E-mail | Web | 3. července 2012 v 10:35 | Reagovat

[24]: Množstvo skondenzovanej vody býva vo vlne cca 15-20 ml na m2. Kým u steny nezateplenej, kde dochádza k masívnejšej kondenzácii, ide o decilitre vody. Takže pár kvapiek na 1 m2 vlny nie je tragických.
Ale hovorím, Vy máte bez kondenzácie.

27 patrik patrik | 8. července 2012 v 16:57 | Reagovat

takže, ak postavím dom z tehli hrubky25cm a na to dám 20cm EPS kde mi vznikne rosný bod? A Ak vznikne v EPS, co sa stane potom stou vodou?

28 Jarka Jarka | E-mail | Web | 8. července 2012 v 20:46 | Reagovat

[27]: Je dosť možné, že to bude úplne bez kondenzácie. A ak skondenzuje, tak pôjde o cca 5-10 ml/m2. Niekde v EPS. Keď pominú podmienky, odparí sa. Takto počas celej životnosti stavby stále dokola. Odpariteľných je možno 500 ml. Ak by ste chceli vedieť presné čísla, robím to v programe. Pre rámcovú informáciu ale bohate stačí to, čo som napísala.
Pre porovnanie - v hrubom nezateplenom murive kondenzuje možno 50 ml vody na 1 m2, v skladbe 38+5 cm asi 70 ml/m2.

29 patrik patrik | 9. července 2012 v 18:56 | Reagovat

dobrý deň.
stále hľadám nejaký vhodný stavebný material ktorý bi som nemusel zatepliť. Čo poviete na tehlu heluz family 44, alebo heluz 50? Keď zoberiem do úvahy že zateplím dobre zákady  (10cm EPS), pdlahu (15-20 cm EPS) a strop (25cm mynerálna vlna). Do akéj kategorie energetyckých domov sa dostane moja stavba pri hrúbke obvodových múrov  44cm?

30 Jarka Jarka | E-mail | Web | 9. července 2012 v 19:11 | Reagovat

[29]: To sa nedá takto povedať. Záleží od tvaru domu, koľko % ochladzovanej plochy budú tvoriť steny.
25 cm vlny na strop je málo, optimum je 40 cm. To je najlacnejšia izolácia zo všetkých a jej inštaláciu dokáže urobiť aj dieťa.
Taktiež záleží od orientácia a veľkosti okien, aké sklá použijete... či bude vetranie rekuperačné alebo oknami.
Takže ak by ste na stenu použili hrubú tvárnicu 50 cm, treba vyberať z tých drahších Ytong Lambda alebo Theta, alebo tie, čo ste uviedli. Alebo tie plnené vlnou či polystyrénom.
NED to môže byť, ale aj nemusí. Okolo hornej hranice NED-u to bude. Toto sa zisťuje výpočtom. Upozorňujem však, že zrovna táto kategória domov vychádza dosť draho, pretože od "klasiky" sa líšia len úsporou na vykurovaní. Pritom investične sú drahšie... z dôvodu aj použitia väčších hrúbok izolácií aj klasického kúrenia, väčšinou na plyn + krb s komínom.
My sme šli jednoduchšou cestou: maximálne hrúbky izolácií a kúrenie len symbolické. Z úspory na investícii do kúrenia sa zaplatili hrubšie izolácie, trojsklá aj rekuperácia. Čiže nemusím rátať návratnosť ničoho, keďže takto koncipovaný dom stál podobne ako "klasika".

31 Katka Katka | E-mail | 14. září 2012 v 22:16 | Reagovat

Dobrý deň.
Rada by som sa spytala: S manzelom prerabame vacsi stary dom pozostavajuci z troch podlazi. Podkrovie - byt, mur 40 cm Britterm, nadzemne podlazie - prevadzka, mur 45 cm plna stara tehla a pivnicne priestory - prevadzka, mur 55 cm kamen, ktory je meter a pol v zemi a meter nad zemou, nie je podizolovany (jemne vlhne). Okolo domu je drenazna rura  a nopova folia.
Aku hrubku EPS by ste odporucili vzhladom na rozlicne materialy a hrubky stien?
A ci sokel zateplovat, kedze mam strach z plesni v interieri a nakladov na celkove vytapanie domu ,kedže celkova plocha je cca 700m2?

Dakujem velmi pekne za vsetky odborne odpovede, ktore mi pomozu pri prearabani domceka.
Kam osadit okna s Uw=0,84w/m2K?

32 Mário Mário | E-mail | 5. listopadu 2012 v 12:50 | Reagovat

Zdravím, chcem vás poprosiť o radu. Nadstavujem byt v podkroví tehlovej štvorbytovky. Múry sú z porothermu 30cm.Na múry plánujem EPS 15cm. Pôvodne sme rozmýšlali že zvnútra pôjde na múr nepriepustná fólia, vzduch medzera a SDK. Čítam však rôzne názory a postrehy a nie som si istý či je toto riešenie dobré kvôli rosnému bodu. Či by sa nemala vynechať fólia a SDK a múr omietnuť klasickou omietkou.
Vie mi niekto poradiť ?  Vopred ďakujem za vaše odpovede ;-)

33 Jarka Jarka | E-mail | Web | 5. listopadu 2012 v 16:47 | Reagovat

[32]: Dobrý deň. Najjednoduchšie je dať omietku. Treba si dať záležať, aby izolácia stien bola napojená na izoláciu šikmín bez prerušenia, aby vlna bola aj na  pomúrnici a betónovom venci zhora.

Ak však potrebujete, aby z nejakého dôvodu bola vnútri SDK predstena, parozábrana tam musí byť. Nenechávajte vzduchovú medzeru za parozábranou - vyplňte ju radšej vlnou alebo zvyškami fasádneho EPS. Vzduchová medzera veľkej šírky (hrúbky) moc neizoluje.
Naopak, vzduchová medzera cca 1,5 cm sa vyžaduje, ak sa použije parozábrana s Al povrchom - aby mohlo dôjsť k odrazu vĺn.

34 Mário Mário | E-mail | 5. listopadu 2012 v 20:45 | Reagovat

[33]:
Ďakujem za odpoveď , už som to konzultoval aj s ďalším človekom ktorý tomu rozumie a tiež sme dospeli k názoru že omietka a šmitec . SDK a fólia by tam urobila viac škody ako osohu.
Ešte raz ďakujem ;-)

35 Peter Svec Peter Svec | E-mail | 17. března 2013 v 14:15 | Reagovat

Dobry den,

vdaka jednemu odkazu na jednom kutilskom webe som nasiel, ako prikladovu inspiraciu vas vnutorny VZT rozvodu z PVC trubiek. Bohuzial pre niekoho inspiracia pre mna katastrofa. Ked som si pozrel dalsie veci tak to nebol jedinny preslap. Pre mna je architektura a toboz pasivne domy posvatna. Ked vidim, ako ludia v dobrej viere stavaju blbosti je mi do placu. Ked ublizuju sebe tak vam treba. Ale, ked to sirite dalej tak je to nezodpovedne. Prosim ludia, ked si precitate par blogov a nahodu si nastudujete par fyzikalnych velicin stavebnych materialov tak este nieste odbornikmi. Bohuzial aj niektori co to studovali nerobia spravne svoju pracu, ked sa k tomu pridaju aj investori tak je to zaciatok konca (tento trend sa vdaka internetu siri ako chripka). Stavba sa nestavia na jeden rok, ale na desiatky rokov. Velmi rad sa dozviem ci sa za par rokov po nastahovani nepotvrdia chyby stavby.
PS

36 Peter Svec Peter Svec | E-mail | 17. března 2013 v 14:34 | Reagovat

[25]: Sorry, ale vacsiu blbost som uz davno necital.

37 Peter Svec Peter Svec | E-mail | 19. března 2013 v 17:21 | Reagovat

Ak sa chcete naozaj dozvediet nieco odborne tak citajte zdroje podobne tomuto http://www.blog.zdravydom.sk/wp-content/uploads/Kvalita_vzduchu.pdf

38 Richard Schvarc Richard Schvarc | E-mail | 22. dubna 2013 v 16:07 | Reagovat

Dobry den Jarka,

Vas blog sa mi velmi paci a musim povedat, ze vase vedomosti su obdivuhodne.
Aj ked som to konzultoval s roznymi pseudoodbornikmi, ci projektantom, rad by som poznal Vas nazor na nasledujucu otazku. Kupil som uz takmer hotovu novostavbu, postavenu z obvodoveho muriva Ytong 375 lambda. Byvaly majitelia ho nemali v umysle zateplovat, ja vsak naopak by som rad. (dovody ste aj vy uviedli v jednej z reakcii). Neviem sa vsak rozhodnut aky material pouzit a v akej hrubke. Mozte mi poradit, resp. vyjadrit Vas nazor? Vopred velmi pekne dakujem Richard

39 Jarka Jarka | E-mail | Web | 22. dubna 2013 v 21:38 | Reagovat

[38]: Dobrý deň,

záleží od viacerých vecí:
- čím sa bude kúriť
- kde sú osadené okná (na okraji muriva, v strede?)
- či sú tvárnice kladené natesno = takmer bez tepelných mostov
- či sú relatívne dobre ošetrené vence a preklady.
Na to, aby skladba bola úplne bez rosného bodu, by bolo treba dať buď veľmi hrubý EPS alebo okolo 8 cm vlny. Odhadujem. Každopádne, ak zateplíte napr. EPS hr. 15 cm, nebude na vnútornom povrchu steny nič kondenzovať - k malej kondenzácii môže prísť vnútri steny, ale to je takmer OK.
Na zodpovednejšiu a smerodatnejšiu odpoveď sa takto všeobecne nezmôžem - bolo by treba poznať viac okolností. Ak by ste potrebovali helfnúť, napíšte na mail.

40 Kája Kája | E-mail | Web | 17. července 2014 v 11:31 | Reagovat

Každá stena v dome by mala dýchať. Ja na tieto účely používam mobilné klimatizácie. pekne prevzdušní interiér a lepšie sa dýcha a hlavne čerstvý vzduch.

41 Jarka Jarka | E-mail | Web | 17. července 2014 v 12:23 | Reagovat

[40]: Dobrý reklamný vtip. Ešte mi vysvetlite, ako stena dýcha.

42 m.i.m.o m.i.m.o | E-mail | 26. října 2014 v 22:31 | Reagovat

Kto sa o túto problematiku zaujíma viac, odporúčam tento článok: http://www.stavebnictvi3000.cz/clanky/difuzni-a-kondenzovana-vlhkost-v-zateplenem-zdivu/ Iba jeden citát: "200 mm silnou vrstvou tepelné izolace z EPS snížíme intenzitu kondenzace v konstrukci oproti nezateplené zdi (porobeton 300 mm) víc než 3 krát pro všechny extrémně nízké teploty. To má zásadní význam pro okamžitý prostup tepla stěnou i pro bezpečnost. Nejenže kondenzuje třetinové množství, ale kondenzace probíhá v polystyrénu a ne v nosné zdi, která je izolací dobře chráněna před vlhkostí i chladem."

43 Jitka32 Jitka32 | E-mail | 13. dubna 2015 v 12:19 | Reagovat

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o názor/radu:
začali sme stavať ale nevieme sa rozhodnúť z akých tehál dom postaviť. Jedná sa o bungalov, cca. 150m2 s dvojgarážou, kúrenie by sme chceli mať v každom prípade podlahové, pravdepodobne elektrické (odporové káble). Tu ma zaujíma aj otázka, či výber typu kúrenia (odporové káble alebo teplovodné) ovplyvňuje výber druhu muriva a izolácie. Nevieme či dať iba tehlu 44 alebo tehlu 44+zateplenie, alebo tehly plnené izoláciou.... Prosím o Vašu radu. Ďakujem vopred veľmi pekne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama