Fauna v drevodome - vtáčiky

23. července 2009 v 12:24 | Jarka |  Rôzne
(dokončenie)

Jedna rodinka vtáčikov si urobila hniezdo pod škridlou na druhej najvyššej late. Žltochvosty (komináriky) už vychovali svoje mláďatá, zdá sa, že hniezdo je opustené, tak sme ho odstránili. Prekvapenie nás však 19. júna čakalo pre zmenu v obvodovej stene - hniezdo s vajíčkom...
Ale to je stále nič... Pribudli ďalšie dve vajíčka. Vtáčik sa najprv strašne bál, vždy uletel, keď sme prišli na stavbu. Keď som bola na stavbe sama, ostal sedieť. Aj sa mi nechal odfotiť... Nuž, sliepky a menšie spevavce sa vzájomne celkom dobre znášajú... Teraz špekulujeme nad nejakou búdkou, kam hniezdo premiestnime. Samozrejme, bude vypchatá vlnou, keď sa to tým vtáčikom tak páči :-) .
Presne dva týždne od znesenia prvého vajíčka sme hniezdo vložili do búdky, ktorú manžel urobil. Reku, nech si užije svoje vtáčie tehotenstvo v novom... Keď sa mláďatá vyliahnu, prenesieme ich v búdke pod prístrešok. Náš dom budeme musieť asi už uzavrieť - aj lastovičky si začali robiť hniezdo na drevenom tráme, ale prekazili sme im to.
Na druhý deň sa vyliahlo prvé mláďatko:
Potešili sme sa ako z vlastného a pracovali ďalej. Poobede sa vyťukalo na svet druhé. "Bábätká" sú dlhé asi 2,5 cm. Spinkajú, potom sa trochu pomotkajú po hniezde, otvárajú zobáčiky a rodičia im nosia papkanie.
Tretie vtáča sa vyliahlo zrejme v nedeľu, keď sme na stavbe neboli.

Po vyliahnutí mláďat sa rodičia znovu stávajú plachými. Už sa mi nemôže stať, že sa k samičke priblížim na 1 meter. Jednoducho uletí.
Takto vtáčiky narástli behom 11 dní:
21. júla som prišla na stavbu. Pozerám - hniezdo prázdne... Vlastne ani nie hniezdo, len akýsi pozostatok. Pozerám naokolo, ale nič nenasvedčovalo tomu, že by vtáčiky mali nezvaného hosťa; všade poriadok. Začala som pracovať na poschodí. Zrazu za mnou začal doliezať jeden z "rodičov", priblížil sa asi na 1,5 metra a stále vykrikoval ťi-ťi-ťi-ťi-ťi. A poodletel. Šla som za ním a hore v štíte som zbadala dve mláďatá. Ohromne vypasené, o dosť väčšie od "rodičov". Učili sa lietať, očividne sa báli. Mali výhovorky typu "mám krátke krídla a chvost", doslova "ci-ci-ci-ci-ci". Jeden drobec otváral zobáčik. Mama prilietela s chrobákom k nemu a zhltla ho; malý nedostal nič. To je pedagogika...! Do pol hodiny ich už nebolo. A ani sa do večera na stavbu nevrátili.
 


Komentáře

1 František František | E-mail | 4. února 2011 v 15:10 | Reagovat

To je úžasné - kdyby nebylo fotek, řekl bych bajka. Říká se, že kontakt s mláďaty je jim smrtelný - rodiče cítí a nevrátí se. Zde viditelně fungovalo spříznění ptačích duší. Blahopřeji k záchraně a pěknému zážitku.+F

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama